Tu v dome hrajú štvrť storočia. Zmien sa však neboja

21. Apríl 2016

Tu v dome hrajú štvrť storočia. Zmien sa však neboja

Od roku 1991 prešli rôznymi zmenami a vývojovými štádiami, kedysi sa nazývali akustickým antipopom (s dodatkom "žiadne fňukanie o láske"), no práve ten antipop - nedostatok komerčnej ambicióznosti, dlhé pauzy či hibernácie - z nich spravil jeden zo skrytých tromfov slovenskej nezávislo-pesničkovej scény. Tu v dome potrebovali na prvý album päť rokov, na druhý ďalších sedem, neskôr opäť päť a ďalších šesť na aktuálnu štvrtú platňu Protichodné chute. Preto zachytiť ich v aktuálnej inkarnácii naživo v Tabačke 30. apríla, môže byť celkom netypickým zážitkom, keďže Tu v dome rozhodne nepatrí k projektom, ktoré by neustále krúžili po slovenských kluboch.

Čo platí dnes pre Tu v dome je, že ide o ukážkového reprezentanta vydavateľstva Slnko Records - slovenský projekt s (prevažne) slovenskými textami, v ktorom sa mieša génami zdedená jemná rocková poetickosť Deža Ursinyho, rovnako v génoch prinesený lokálny folk respektíve folklór s netypickým banjom, ktorý si v DNA nikto nepriniesol.

"Nekopíruju nijaké vzory, nesnažia sa udávať smer alebo zúfalo usilovať o niečo, čo im nie je vlastné. Sú neviazane slobodní, robia si, čo uznajú za vhodné a keď sa rozhodnú, že zabrúsia až k ozvenám dixielandovej histórie, tak to jednoducho urobia," hodnotil ich posledný album Protichodné chute známy český publicista Antonín Kocábek a dodal: "To je presne to, prečo stojí za to ich počúvať."

Kombinácia sláčikov dvoch akvizícií kapely - Ali Kobzovej (Diego) a Bronky Schragge (ex-Kosa z nosa) so zvukom nástroja pravdepodobne najznámejšieho slovenského karikaturistu Martina Šútovca, často kompaktnými bicími Oza Guttlera (Korben Dallas) a skladateľskej pestrosti Ladislava Ďurka s poetickými textami vytvára celkom nezvyčajnú a v kontexte nielen slovenskej (anti)populárnej hudby celkom odlišnú atmosféru.

Oproti minulosti dostal práve ženský vokál širší priestor, v porovnaní s Neskorým zberom Tu v dome nedopĺňa toľko hostí (Frank Winter, Modré hory, Shina z Longital), je teda výraznejšie kapelovým dielom, ćo by malo byť jednoznačne vidieť aj na koncertných pódiach. Tu v dome totiž zúročili štvrťstoročie existencie a rovnako ochotu meniť, rozvíjať sa a dať priestor niečomu novému.

EVENT

Autor: Filip Drábek

Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia