Bulp: V elektronike často vnímam zvuky, ktoré som nikdy predtým nepočul

19. Október 2017

Bulp: V elektronike často vnímam zvuky, ktoré som nikdy predtým nepočul

Aj mimo slovenskej elektronickej scény vzbudil projekt Bulp Sama Štefanca a jeho sestry Jany pomerne silný ohlas. Po výborne prijatom prvom EP vydali tento rok album Yrsa, ktorý naďalej pracuje s chladným, no zároveň veľmi ľudským zvukom a úspešne prepája svety techniky a živej hudby. Spolu s Jimmym Pé a producentom skrytým pod menom Whithe vystúpia už 27. októbra v Tabačke. Samo nám pri tejto príležitosti povedal niečo o jeho prístupe k tvorbe aj o tom, či hudba pozná hranice.

Poďme na začiatok. Čo ťa v počiatkoch motivovalo k tvorbe hudby? K samotnej tvorbe hudby som prišiel veľmi prirodzene. Vždy, keď som cvičil na hodiny klavíra, mal som nutkanie improvizovať a vymýšľať si vlastné melódie. Časom som cvičenie z nôt úplne vynechal a sústredil som sa iba na vlastnú tvorbu hudby.

A čo ťa teda núti k tvorbe? Väčšinou to začína nejakým hudobným nápadom v hlave, alebo nejakou náladou zo dňa, ktorá sa mi v hlave pretvára na určitú hudobnú plochu. Najzabávnejšia časť je, keď skúsiš ten nápad potom pretvarovať do konkrétnych zvukov v štúdiu. Začínaš potom nachádzať úplne nové zvuky, nové postupy, ktoré veľakrát vzniknú aj chybami . Toto nadšenie, ktoré vzniká pri týchto nečakaných situáciách ma ženie ďalej na tej skladbe robiť.

Čo pre teba znamená elektronická hudba ako pojem? Elektronickú a živú hudbu vnímam ako dva svety, z ktorých žiaden nie je nadradený a ktoré sa v momentálnych trendoch v hudbe aj tak prepájajú. Na elektronických žánroch však mám rád to, že človek častokrát počuje zvuky, ktoré v žiadnej inej skladbe predtým nepočul a taktiež, že častokrát tie najsilnejšie "kopnutia" som počul v elektronicky založených skladbách.

Ako sa potom transformuje na koncertné pódia? Základom živého prevedenia elektronickej hudby je používanie zariadení, ktoré si hudobník vie naprogramovať tak, aby vydávali zvuky čisto podľa jeho predstavy. Aké to zvuky budú, akú kombináciu zariadení si umelec zvolí a akým štýlom ich bude používať na pódiu je vždy individuálna vec.

Vieš si predstaviť, že by si sa odklonil od elektroniky smerom späť ku klavíru alebo iným živým nástrojom? Viem si predstaviť, že by som v kompozícii uvoľnil viac priestoru iným, než syntetickým nástrojom, ale nejaký ten základ v elektronických zvukoch tam stále bude. Už som to v niektorých trackoch na albume aj skúsil, napríklad vo What Is Worth tvorí veľkú časť mixu práve klavír.

Poznačila tvoj hudobný vývoj práve dostupnosť techniky? A nakoľko je napríklad dôležitý internet pre hudobníka? Internet samozrejme zohráva veľkú rolu pri zviditeľňovaní hudobníka a aj ako médium, skrz ktoré sa hudobník dostáva k inšpirácii. Najčastejšie na takto vyhľadaných skladbách počujem, aké sú napríklad aktuálne spôsoby mixáže hudby, či používania nástrojov. Bez toho, aby som si to uvedomoval, veľa z prvkov, ktoré som takto už niekde počul potom automaticky aplikujem do svojej tvorby. S neohraničenou dostupnosťou techniky tiež vzniká veľmi pekný fenomén, že dobrá a technicky prepracovaná hudba vzniká bez ohľadu na krajinu pôvodu a viackrát aj bez potreby veľkých štúdii.

Keď sme pri veciach, ktoré ťa ovplyvňujú. V PR materiáloch k albumu si bol označovaný za slovenského Bonoba. Nevadí ti to? Ani nie. Myslím si, že je prirodzené, keď je hudobník na začiatku svojej cesty a ešte si nevytvoril meno. Ľudia si skôr zaradia jeho tvorbu na príklade iného hudobníka. Som aj veľmi rád, keď o hudbe Bulp hovoria ako o slovenskom Moderat. Je to podľa mňa trefné.

Oplatí sa teda slovenskému hudobníkovi robiacemu medzinárodne znejúcu hudbu tlačiť za hranice? Alebo radšej to skúšať čo najviac doma? Vo veľa prípadoch je škoda, keď našeho hudobníka nepoznajú za hranicami. Poznám veľa prípadov, keď hudba slovenských hudobníkov presahovala hranice štátu, len nemali možnosť ju prezentovať ďalej. Treba určite hrávať doma, ale pokiaľ tá hudba má exportný charakter, tak je škoda sa koncentrovať iba na domácu scénu. Treba to skúšať v zahraničí aspoň čo sa dá, tá pozornosť zvonku za to určite stojí.

Aké sú teda hranice slovenského hudobníka? Cítiš, že do nich začínaš po rokoch narážať? Hovorím predovšetkým o obmedzenom počte priestorov, ľudí, médií... Čím špecifickejší žáner, tým skôr na tie obmedzenia človek na Slovensku narazí. Hlavne v oblasti priestorov na hranie a médií. Keďže nehrávame úplne megahity pre širokú verejnosť, tak tiež trochu cítime to obmedzenie v oblasti prezentovania sa. Ale je super, že Rádio_FM pomáha byť počutý aj veľmi špecificky žánrovo založeným hudobníkom. Je to inšpiráciou aj pre ďalšie médiá, aby sa nekoncentrovali len na úzky okruh komerčne veľkých kapiel.

Aké je to spolupracovať v kapele so sestrou? Uľahčuje to alebo komplikuje veci? Najprv som si myslel, že to bude ťažké, keďže ako súrodenci toho máme veľa spolu prežité a v niektorých veciach si navzájom lezieme na nervy oveľa rýchlejšie, ako by sme možno boli nervózni pri nejakom inom človeku. Bál som sa, že to bude problém, ale je to časom v pohode. Čo je super je, že sme vyrastali v rovnakom prostredí a hudobne sa nám páčia podobné veci, čiže sa vieme rýchlo nájsť pri tvorbe melódie bez toho, aby sme o tom príliš diskutovali.

Pochádzaš z Trenčína, ako sa pod tebou podpísala miestna scéna - od klubu Lúč, cez vydavateľstvo Deadred až po Pohodu? Trenčín vnímam ako mesto, v ktorom sa realizuje veľa kreatívnych ľudí z rôznych odvetví a takéto prostredie je veľmi dobré na tvorbu akéhokoľvek umenia. Navyše ľudia, s ktorými sa v Trenčíne stretávam majú častokrát veľmi odlišné hudobné preferencie a to ma naučilo oceniť hudbu širokospektrálne bez zamerania sa na jednotlivé žánre.

Momentálne študuješ v Bratislave Zvukovú skladbu na VŠMU? Čo to v praxi znamená? Staráme sa o všetko, čo divák počuje v kine, alebo v televízii. Technické znalosti ohľadne zvuku, ktoré nadobúdam počas štúdia ovplyvňujú to, ako pristupujem k vytváraniu celkového znenia mojich skladieb.

Čo ťa viedlo k takémuto smeru? Nechcel si skúsiť niečo priamo súvisiace s hudobnou tvorbou? Popravde nechcel. Veľmi ma baví spojenie tej technickosti a tvorivosti zároveň. Viem aplikovať technické znalosti z oblasti môjho tvorenia hudby do štúdia. Naspäť ma veci, ktoré sa naučím v škole, obohacujú pri práci napríklad s mixážou hudby. Myslím si, že štúdium čisto len hudobnej kompozície by ma až tak nebavilo.