Vec s kapelou zakončil turné v Tabačke dôstojne

26. Apríl 2018

Vec s kapelou zakončil turné v Tabačke dôstojne

V košickej Tabačke sa 20. apríla 2018, poslednýkrát pred letnou sezónou, zastavili Branči Kováč, Škrupo a FVLCRVM, aby zavŕšili miniturné, ktoré spolu absolvovali počas apríla aj vo Zvolene a v Bratislave. Prichádzajúcich návštevníkov už pri vstupe ladil klubovou muzikou do pohody FVLCRVM, teda vedľajší projekt Košičana Pištu Kráľoviča, lídra math popovej kapely Nvmeri. Niečo po desiatej však nastúpil na pódium Vec so Škrupom a kapelou v zostave Andrej Hruška (gitara), Ežo Ambrozai (bicie), Roland Kánik (klávesy) a Filip Hittrich (basa).

Úprimne? Naživo im to veľmi svedčí, skladby naberajú prirodzené spády. Niekedy sa kapela ťahala viac funky smerom, inokedy tvrdým, rockovým. Oproti bežnému koncertu je to oživenie doslova, do písmena. Kto už Veca niekedy zažil, tak vie, že Branči je maximálne spontánny a rád sa na pódiu zabáva. S radosťou mu v tom sekundoval kolega Škrupo, ktorý naspamäť ovláda všetky jeho refrény, dokonca aj odzadu.

Branči vytiahol staršie, aj najnovšie skladby. Začal skladbou Rozdiel a pokračoval ďalšími hitmi – Šapitó, Pohár vína či Maňana, ktorú nahral s Petrom Lipom. Vec samozrejme nezabudol na Turistu - klasiku, ktorej videoklip istú dobru rotoval na slovenských aj českých hudobných kanáloch a tiež na Brančiho Kováča. Absolútny gól bol cover Veca a Škrupa na Žužuletu, ktorá bola kedysi súčasťou Zvuku ulice - dnes už legendárnej rapovej kompilácie spred 22 rokov. Verím, že pritom zaplesalo srdce nejednému priaznivcovi starej školy.

Na uctenie pamiatky zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej Vec zarapoval aj protestsong Krv na rukách. Burcuje ním národ a pripomína aj dávnejšie prípady nespravodlivosti, ako bola napríklad kauza Hedvigy Malinovej. Skladbou Slovák ironicky poukázal na to, ako rozmýšľa a vníma svet typický Slovák.

Záver celého večera ešte raz ošéfoval FVLCRVM nadupaným DJ setom, ktorým bavil ľudí takmer do pol druhej rána.

Bolo nám cťou a ďakujeme!

Richard Končol (autor je nezávislý bloger)