Tag Archives: #hudba

WREKMEISTER HARMONIES: Svetlo ustupujúce temnote, nevinnosť podliehajúca zlu…

Aj také sú vízie Wrekmeister Harmonies, ktoré prinášajú na svojom novom albume The Alone Rush. Vyšiel v apríli 2018 a spolupracovali na ňom s bubeníkom kapely Swans Thorom Harrisom. V rámci európskeho turné ho na Slovensku predstavia iba 2. mája v Tabačke Kulturfabrik.

Projekt JR Robinsona a Ester Shaw nesie názov podľa mysteriózneho filmu maďarského režiséra Bélu Tarra. Duo Wrekmeister Harmonies vzniklo v Chicagu v roku 2006. Sám JR Robinson tvrdí, že život vníma ako dlhý, postupný proces rozkladu. Svetlo sa stráca v temnote, zatiaľ čo nevinnosť podlieha zlu modernej spoločnosti. Robinsona poznačila rodinná tragédia, s ktorou sa dlho vyrovnával aj prostredníctvom hudby. Toto obdobie komentoval:

„Som ako dva kamene, ktoré nosíte po vreckách. Hrubé hrany sa opotrebujú a klaustrofóbia sa stane komfortom“.

Práve takýto pohľad na svet a emócie, ktoré vzbudzuje, odráža jeho hudba. Wrekmeister Harmonies od roku 2013 každoročne vydávajú nové album, na ktorom rôznym spôsobom skúmajú schopnosti človeka páchať neľudské činy a reakciu spoločnosti na ne. Sú známi aj tým, že vystupovali na netradičných miestach ako Múzeum Andyho Varhola v Pittsburgu, Guggenheimovo múzeum v New Yorku, Pompiduovo centrum v Paríži, Golden Gate Bridge v San Franciscu či na Českom národnom cintroríne v Chicagu (Chicago’s Bohemian National Cemetery).

Pre maximálnu intenzitu precítenia svojho videnia sveta Wrekmeister Harmonies neváhajú prekračovať hranice žánrov. Hoci majú korene v metale a rocku, pre ich tvorbu sú typické dlhé, gradujúce kompozície a cez dronovú hmlu presvitajúce prvky súčasnej klasickej hudby.

Do Tabačky mieri beatbox-blues Heymoonshaker, ktorý spojil nespojiteľné

Kapela Heymoonshaker, ktorú tvorí gitarista a spevák Andrew Balcony s “bubeníkom” Daveom Croweom, debutovala prvým EP v roku 2013. Odvtedy koncertujú po celom svete a pódia vymetajú tým, čo môže byť považované za nespojiteľné. Dva celkom odlišné svety zemitého blues s beatboxom, teda ústnymi bicími, prikoreňujú ich hudbu dávkou originality.

Nie je to však iba o nej. Dôležité sú v tomto prípade skvelé skladby, ktoré pôsobia na široké spektrum hudobných fajnšmekrov. Od tých, čo si užívajú starých Rolling Stones, cez fanúšikov White Stripes alebo Jon Spencer Blues Explosion až po tých, ktorí vyznávajú počiatky amerického blues.

Znie teda až logicky, že Heymoonshaker začali svoju kariéru hraním na ulici, a to nielen v Spojenom Kráľovstve. Dokopy sa dali na Novom Zélande, no hrali aj v iných krajinách Európy – napríklad vo Francúzsku a Švédsku. Odtiaľ ich cesta viedla cez kluby až na najväčšie festivaly. Pohoda nie je výnimkou, v ich životopise však určite svieti najmä britské Glastonbury a maďarský Sziget. Na veľké pódia sa im dokonca podarilo dostať ešte predtým, ako nahrali regulárny prvý album Noir. Ten prišiel na pulty v roku 2015, minulý rok ho doplnil vynikajúci živák Live, ktorý aspoň z časti zachytáva dravú koncertnú energiu dvojice.

“Blues zachytáva emócie a príbehy tak primitívne, že dokážu prinášať stavy tranzu. Pri tej hudbe cítite, že vám ukazuje ako chápať veci, ktoré by ste mali pochopiť. Možno to sedí na všetku hudbu, ale blues má v sebe niečo úprimné. A očarujúce,” vysvetlil prístup dvojice k tvorbe spevák Andrew Balcony v rozhovore pre portál Blues.gr. Tvorbu Heymoonshaker to vystihuje ideálne, môže totiž pôsobiť priamočiaro, zároveň je však tak hlboká, že sa do nej poslucháč jednoducho chce ponoriť.

Filip Drábek (autor je hudobný publicista)

Originalita a sviežosť, taká je hudba Tugriki

Každý z členov štvorlístka je vyzretou hudobnou osobnosťou, ktorá o svojich kvalitách presvedčila v iných hudobných projektoch. Speváčka a violončelistka Dorota Barová je známa zo zoskupenia Tara Fuki, alebo zo spolupráce s Anetou Langerovou. Prešovský gitarista Ľuboslav Petruška je lídrom kapely Chiki Liki Tu-a. Pre basgitaristu Lukáša Filu a bubeníka Igora „Ozo“ Guttlera je domovskou skupinou Korben Dallas. Z ich hudby sú bohaté skúsenosti naozaj počuteľné.

Ľahkosť v hlase Hudba, ktorú Tugriki vôbec prvýkrát so sebou doviezli práve do košickej Tabačky, sa vo všeobecnosti dá nazvať sofistikovanou alternatívou. Vždy je však originálna a nezameniteľná (rovnako ako názov kapely odvodený od názvu mongolskej meny). V jednotlivých pesničkách raz počujete surový rock, inokedy intímnu citlivosť, či dokonca vokálnu folkovú polohu. Práve tak sa Dorota Barová predstavila v zhudobnenej poľskej básni. Priamo pred poslucháčmi vyčarila v reálnom čase bez dopredu nahratých podkladov s pomocou prístrojov niekoľkovrstvovú spievanú plochu s nenapodobiteľným feelingom. S ľahkosťou obsiahla všetky vokálne polohy, ktoré hudba Tugriki vyžaduje, nehovoriac už o nenápadnom, ale dôležitom vklade violončela do celkového zvuku kapely. Vo viacerých skladbách jej sekundoval vokálom gitarista Ľuboslav Petruška. Jeho gitara v každom okamihu znela tak, ako si to daná kompozícia vyžadovala. Raz bola nenápadná, takmer si ju človek ani neuvedomoval, inokedy nástojčivo rockovo priamočiara.

Klubové prostredie Absolútne spoľahlivo šliapala rytmická sekcia kapely. Lukáš Fila a Ozo Guttler sú dokonale zohratou dvojicou už zo skupiny Korben Dallas, v novom zoskupení to s každou novou pesničkou len potvrdzovali.

„V tejto kapele sme si sadli všetci. Od prvých kontaktov s Dorotou sme vedeli, že to bude ono. Ľuba sme poznali už predtým, ale okamžité porozumenie s Dorotou bolo prekvapením aj pre nás,“ povedal nám po koncerte Ozo. Mimochodom, nápaditej hudbe, vrátane vtipných, niekedy až ironických slovných vložiek svojrázneho gitaristu, komorné, až klubové prostredie malej sály Tabačky bezvýhradne svedčilo.

Okrem pesničiek z čerstvého albumu kapely s rovnomenným názvom sa poslucháči dočkali aj niekoľkých skladieb z domovských kapiel členov zoskupenia.„Je to perfektný štart šnúry koncertov, ktoré nás čakajú na Slovensku i v Česku,“ skonštatovali členovia kapely po premiére v košickej Tabačke.

Ľubo Ferko (autor je redaktorom denníka Košice:Dnes)

Tolstoys v máji prinesú do Tabačky zasnenú atmosféru

Mladá kapela z Bratislavy na čele s Elou Tolstovou žne jeden úspech za druhým. V rámci turné ich k debutovému albumu Botanika prídu do Tabačky 5. mája.

Vekový priemer kapely je okolo 20 rokov. Zatiaľ naposledy, po boku ľudí z Pohody, absolvovali výlet na holandský showcase festival Eurosonic v Groningene, kde sa predviedli pred zahraničnými booking agentmi. Koncerty odohrali už na festivale Waves vo Viedni, ale aj na najpopulárnejších domácich festivaloch Pohoda a Grape. Pritom niektorým interpretom trvá roky, kým sa tam dostanú.

Tolstoys si za približne dva roky podmanili uši, ale aj oči priaznivcov kvalitnej slovenskej muziky. Oči aj preto, lebo kapela si dáva záležať na vizuáloch, stage väčšinou zdobia rastliny, kvetiny či rôzne svetielka. V spojení s nimi znie zamatový hlas Ely Tolstovej, doplnený o elektronické a akustické nástroje, priam ako z rozprávky. Na bicie v Tolstoys hrá Matej Herceg, na klávesy Pavol Rehák a na sláčikové nástroje Frederika Camastra (husle) a Michal Smetana (kontrabas).

Minulý rok v októbri vydali Tolstoys svoj prvý album Botanika s deviatimi skladbami a remixom na skladbu Agapé. A rovno získal ocenenie a sošku Radio_Head Awards za najlepší debut roka 2017. Jej pôvodná verzia sa dočkala aj videoklipu, v ktorom stvárnili postavy členovia kapely. Texty sú zväčša anglické, no na albume sa našli dve výnimky v slovenčine – Motto a Dieťa slnka. V rodnom jazyku dostávajú trochu inú, o niečo tmavšiu atmosféru, než zvyšok dreampopových skladieb.

Tolstoys vystúpia 5. mája 2018 o 20:30 v Tabačke. Lístky kúpite na mieste alebo v predpredaji na www.tabacka.sk.

Autor: Richard Končol (nezávislý bloger)